Hlina ma očarila, lebo sám ju môžem vybrať zo zeme, sám ju spracovať, stvárniť, modelovať. Keď ju vypálim v ohni, je z nej terakota. Keď ju oglazujem, je z nej keramika. Tvrdá, farebná, lesklá a matná. Stvárňujem našu súčasnosť, ktorá je mnohotvárna, dynamická, perspektívna. Spolu dotváram modernú architektúru, snažím sa spríjemňovať životné prostredie svojimi reliéfmi a svojimi sochami, svojim umením. Hlavnou náplňou mojej tvorby je tvorba monumentálna. Hold človeku, ktorý žije, pracuje a tvorí. Človek a ľudia, voda, zem, slnko.

Celý život hľadám a nachádzam zaujímavé súvislosti života s umením a umenia so životom, problémy, ktoré zasahujú do nášho storočia, do určitého času a prostredia. Záhradník zasadí semeno a vyrastie krásny kvet, kvet ktorý má meno, tvar, farbu, vôňu vopred danú. Umenie to je proces jedinca, jeho objav, boj, hľadanie, nachádzanie v objektívnom prostredí, vo svete, v obmedzenom priestore, v priestore ktorý sa volá Zem. Umelec nemá vopred dané, čo a kam, čo a ako. Jeho nápady sú nápadmi jeho umelecých predstáv. Sám je tvorcom v určitej dimenzii, ktorá nikdy nemôže presahovať rámec daného sveta.

Imrich Vanek, Bratislava, jún 1996